Slovenský hematolologický portál - WALDENSTRÖMOVA MAKROGLOBULINÉMIA

WALDENSTRÖMOVA MAKROGLOBULINÉMIA - EPIDEMIOLÓGIA, ETIOPATOGENÉZA, DIAGNOSTIKA A TERAPIA

Prof.MUDr.Elena Tóthová, CSc
Onkológia (Bratisl.), 2008, roč. 3 (5): 301-304

Waldenströmova makroglobulinémia je definovaná prítomnosťou monoklonového imunoglobulínu typu IgM a histologickým dôkazom lymfoplazmocytového lymfómu. Podobne ako u iných lymfoproliferatívnych ochorení s nízkym stupňom malignity, aj v liečbe Waldenströmovej makroglobulinémie sa významne uplatňujú purínové analógy, buď v monoterapii alebo v kombinácii s alkylačnými cytostatikami alebo spolu s aplikáciou monoklonových protilátok (rituximab, alemtuzumab). V posledných rokoch sú úspe?ne testované aj ďal?ie nové lieky, ktoré na?li uplatnenie aj v liečbe mnohopočetného myelómu (inhibítory proteazómu, inhibítory signálnych ciest). Vysokodávkovanou chemoterapiou s autológnou transplantáciou sa dosahuje vy??í počet celkových odpovedí na liečbu ako s konvenčnou chemoterapiou a je vhodná pre pacientov s pokročilým ochorením, kde zlyhala konvenčná liečba s alkylačnými látkami.
Kľúčové slová: Waldenströmova makroglobulinémia, alkylačné látky, purínové analógy, rituximab a autológna transplantácia krvotvorných buniek.

čítaj článok