oben
spacer
Welcome to Slovenský hematolologický portál
Janssen Cilag
   Home   Moje Konto   Témy   Fórum   Downloads   

  Menu
· Úvodná stránka
· Stories Archive
· Download
· Encyclopedie
· Search
· Your Account
· Statistics
· Members List
· Topics
· Submit News
· Web Links

  Vedenie odboru
Prezident SHaTS
Hlavný odborník
· pre hematológiu
· pre transfuziológiu
· pre det.hematológiu
Krajskí odborníci
· pre hematologiu
· pre transfuzologiu

  Gaucherova choroba

  Gaucherova choroba

  AMGEN

  SHaTS

  

  Edukacné centrum

  NTS SR

  NR DKD

  SMS

  SSHT

  Lymfomova skupina

  trombocytopenie

  Fakultné pracoviská
· KHaT FNsP Bratislava
· KHaT FNsP Martin
· KHaOH FN LP Košice
· Odbor H a T

  Pracoviská HaT
· Bratislavský kraj
· Trnavský kraj
·
Nitrianský kraj
· Trenčiansky kraj
· Banskobystrický kraj
·
Žilinský kraj
· Prešovský kraj
· Košický kraj

  
· Hematológia
· Transfuziológia
· Laboratórna medicína
· Cytogenetika
· Hematoonkológia
· Transplantácia
· Hemostáza a tromb.
· Imunohematológia
· Klinické registre
· Knižnice
· Asociácie, spoločnosti
· MZd

  Kto je Online
Momentálne je online 26 hostí a 0 členov.

Ste anonymný užívateľ. Zaregistrovať sa môžete tu

  
Transfuziológia: Transfúzia
Posted on 19.02.2007 22:55
Topic: Transfuziológia

Transfúzia

Príloha k odporúčaniu Výboru ministrov Rady Európy  č R(95) 15 o príprave, použití a zaistení kvality krvných  prípravkov

10. vydanie  - verzia 2003, Rada Európy CDSP (98) 9




1. Bezpečnostné opatrenia

Lekár, ktorý uskutočňuje transfúziu, je zodpovedný za kontrolu totožnosti a ďalšie bezpečnostné opatrenia. V záujme overenia totožnosti má požiadať pacienta, aby povedal svoje meno a dátum narodenia. V prípade potreby sa tieto údaje prečítajú alebo sa identifikačné údaje zistia na páske na zápästí pacienta, ktorou bol pacient označený podľa dobre špecifikovaných pravidiel.

Overenie, že sa pri transfúzii postupuje podľa odporúčania výrobcu sa má uskutočniť pred pripojením krvného vaku. Odporúča sa nepoužívať transfúznu súpravu dlhšie ako 6 hodín. Verifikácia, že nedošlo k viditeľnému poškodeniu krvného komponentu má byť vykonaná so špecifickým dôrazom, podľa zmeny farby.

Overenie kompatibility medzi pacientom a krvným prípravkom sa má robiť následovne:

1. porovnaním identifikačných údajov získaných od chorého s údajmi na laboratórnom potvrdení skúšky kompatibility ( ak je dostupné)

2. kontrolou kompatibility krvnej skupiny pacienta so skupinou vyznačenou na štítku jednotky krvného prípravku

3. kontrolou, či neuplynula doba exspirácie krvného prípravku

4. overením a zaznamenaním identity pacienta

Identifikačné číslo a druh podaných jednotiek krvných prípravkov majú byť zapísané do dokumentácie pacienta tak, aby bolo možné v prípade potreby vysledovať darcu.

2. Klinické sledovanie

Počas transfúzie krvných prípravkov je povinné dôsledné sledovanie pacienta. To sa týka v prvom rade prvých 15 minút podávania transfúzie, kedy je väčšia pravdepodobnosť objavenia sa závažnej transfúznej reakcie a tiež počas transfúzie prípravku pripraveného v otvorenom systéme.

Krvné prípravky sa majú podať v priebehu odporúčanej doby, aby sa zabránilo ohrozeniu ich klinickej účinnosti a bezpečnosti.

3. Ohrievanie krvi

Rýchla transfúzia chladnej krvi môže byť nebezpečná. Akékoľvek používané ohrievacie zariadenie je potrebné kontrolovať a monitorovať, aby sa zaistila správna teplota krvi.

4. Pridávanie liečiv alebo infúznych roztokov do krvných prípravkov

Vzhľadom na riziko poškodenia základných zložiek krvi nesmú sa do krvných prípravkov pridávať žiadne liečivá ani infúzne roztoky.

5. Zaobchádzanie so zmrazenými prípravkami

So zmrazenými prípravkami je potrebné zaobchádzať nanajvýš obozretne, nakoľko vaky môžu byť krehké a môžu pri nízkej teplote ľahko praskať.

Po rozmrazení zmrazenej plazmy sa má skontrolovať obsah vaku, aby sa zistilo, že sa všetok kryoprecipitát rozpustil a že vak nie je poškodený. Vaky z ktorých uniká obsah, sa vyraďujú. Rozmrazené prípravky sa majú podať čím skôr a nesmú sa opäť zmraziť.

6. Riziko vzduchovej embólie

Počas transfúzie môže dôjsť k vzduchovej embólii, pokiaľ nie je pracovník dostatočne zručný a nevykonáva starostlivo transfúziu .

7. Komplikácie pri transfúzii

Medzi transfúzne komplikácie patria nežiadúce reakcie a zlyhanie očakávaného liečebného účinku.

Nakoľko každá transfúzia krvného prípravku je samostatný biologický proces, ošetrujúci lekár je zodpovedný za dôsledné dokumentovanie a oznámenie akejkoľvek zistenej reakcie ( viď „nežiadúce účinky“ v jednotlivých kapitolách o krvných prípravkoch).

Taktiež je dôležité stanoviť účinnosť transfúzie špecifických krvných prípravkov zaznamenaním vhodných pred- a potransfúznych parametrov.

Komplikácie sa môžu objaviť buď v priamom vzťahu k transfúzii alebo s oneskorením hodín až dní. Všetky vážne komplikácie je potrebné vyšetriť, mierne reakcie až podľa posúdenia príslušného lekára.

Keď sa po transfúzii erytrocytových prípravkov objaví vážna komplikácia a chorý má triašku, horúčku, ťažkosti s dýchaním, šok, hypotenziu, bolesti v chrbte, ktoré nemôžu byť vo vzťahu k jeho základnému ochoreniu, má sa vyšetriť nasledovné:

1. skontrolovať identifikáciu pacienta a krvného produktu

2. skontrolovať, či krvné skupiny systémov ABO a Rh na štítku krvného vaku sú kompatibilné s potvrdením o krvnej skupine chorého. Ak sú prítomné nepravidelné protilátky iné ako v systémoch ABO a Rh, skontroluje sa, či bola použitá kompatibilná typovaná krv

3. krvná vzorka odobratá pred transfúziou (môže byť dostupná v laboratóriu, ktoré urobilo skúšku kompatibility), vzorka krvi odobratej po transfúzii, krvný vak s ponechanou transfúznou súpravou a vzorka krvi darcu pripojená ku krvnému prípravku, sa majú odoslať na vyšetrenie. Odporúča sa, aby toto vyšetrenie zahrňovalo priamy náter na sklíčko a bakteriologické vyšetrenie zvyšku krvného prípravku, izosérologické vyšetrenie krvnej inkompatibility a kontrolu krvného prípravku, či nie je poškodený.

V prípade opakovaných horúčkových nehemolytických transfúznych reakcií sa pre nasledujúce transfúzie odporúča použitie krvi chudobnej na leukocyty. Pri prevencii nehemolytických horúčkových reakcií spojených s podávaním trombocytov, sa majú používať nesteroidné protizápalové liečivá.

Objaviť sa môžu i oneskorené reakcie. Patrí medzi ne aloimunizácia a prenos chorôb.

Zariadenie transfúznej služby a lekár majú spolupracovať, aby uľahčili vyšetrovanie možných transfúziou prenesených infekcií a aby zaistili sledovanie zdravotného stavu príjemcu v prípade, že sa u darcu zistí sérokonverzia. Je tiež potrebné chorého sledovať a v prípade aloimunizácie mu podať primeranú informáciu.

8. Nemocničné transfúzne komisie

Členmi nemocničnej transfúznej komisie majú byť zástupcovia zariadení transfúznej služby a hlavných klinických pracovísk, na ktorých sa podávajú transfúzie. Odporúča sa, aby v komisii boli zastúpení lekári, sestry a administratívny personál.

Medzi hlavné úlohy nemocničnej transfúznej komisie patrí:

·definovať transfúznu politiku prispôsobenú miestnym klinickým činnostiam

·viesť pravidelné hodnotenie transfúznych postupov

·analyzovať akékoľvek nežiadúce príhody spôsobené transfúziou

·pokiaľ je potrebné, prijímať nápravné opatrenia.

Podobne, systém auditov klinického použitia krvných komponentov napomôže zlepšiť efektívnosť transfúznej praxe.

Predtransfúzne opatrenia

1. Identifikácia chorého pri odbere vzorky krvi

Vzorky pre určovanie krvných skupín a vyšetrenie kompatibility musia mať jednoznačnú identifikáciu. Odporúča sa dodržiavať ďalej uvedené pravidlá.
Skúmavka musí byť označená v čase odberu vzorky. Minimálnou požiadavkou je priezvisko, meno a dátum narodenia. Obvykle by sa toto označenie malo doplniť novou jedinečnou zdravotníckou identifikáciu. U novorodencov sa navyše uvádza pohlavie a identifikačné číslo pripevnené na zápästie. U chorých s neznámou identitou sa má použiť jedinečná séria čísiel - identifikačné číslo podľa špecifických pravidiel pripevnené na zápästie.
V bezprostrednej nadväznosti na odber vzoriek sa musí vykonať kontrola označenia skúmavky, a to dotazom chorého na priezvisko, meno a dátum narodenia alebo ich prečítaním (alebo prečítaním iných údajov) na páske spoľahlivo pripevnenej k telu pacienta. Táto kontrola identity chorého sa má robiť aj v prípade, že pracovník pozná chorého. Pracovník potvrdí na žiadanke podpisom, že túto kontrolu vykonal.
Vzorka krvi, ktorá je nedostatočne označená sa nesmie použiť na vyšetrenie krvnej skupiny a/alebo vyšetrenie kompatibility.

2. Imunohematologické vyšetrenia

Tieto vyšetrenia obsahujú vyšetrenie krvnej skupiny, skríning protilátok a skúšku kompatibility pred transfúziou prípravku s obsahom erytrocytov.

.1. Určenie krvnej skupiny

Určenie krvnej skupiny ABO a Rh (D), prípadne ďalších potrebných antigénov sa uskutoční pred transfúziou.. Výnimkou sú urgentné situácie, keď oneskorenie môže ohroziť život. Vyšetrenie krvnej skupiny sa robí súčasne so skúškou kompatibility a transfúziou krvných prípravkov. Ďalej sa odporúča robiť skríning nepravidelných protilátok súčasne s vyšetrením krvnej skupiny chorého.
Štandardným postupom sa má vykonať vyšetrenie pred očakávanou transfúziou, napr. pri chirurgických výkonoch.
Laboratórium musí mať spoľahlivý a validovaný postup pre určovanie krvných skupín, ktorý obsahuje dvojitú kontrolu údajov pri vydávaní výsledkov krvnej skupiny a ďalších izosérologických vyšetrení, ktoré sa dokumentujú v klinických záznamoch chorého.

2. Vyšetrenie kompatibility

Kompatibilita medzi darcom a príjemcom musí byť zaistená pri transfúzii prípravkov, v ktorých je voľným okom viditeľný obsah erytrocytov.
V ideálnom prípade sa má vyšetrenie kompatibility pri opakovom vyšetrení robiť z novej vzorky, inej, ako je vzorka použitá pre pôvodné vyšetrenie krvnej skupiny, ale v každom prípade sa nemá robiť vyšetrenie zo vzorky odobratej viac ako 4 dni pred plánovanou transfúziou u pacientov, ktorí neboli transfundovaní alebo žien, ktoré neboli gravidné posledné 3 mesiace.
Základom kompatibility je správne určenie skupiny ABO a Rh(D) u darcu a príjemcu. Pokiaľ sú v krvnom obehu chorého prítomné nepravidelné protilátky, môžu sa pre transfúziu použiť iba erytrocyty, ktoré nemajú zodpovedajúce antigény.

Vyšetrenie kompatibility medzi erytrocytmi darcu a sérom príjemcu sa robí vo všetkých prípadoch výskytu nepravidelných antierytrocytových protilátok. Odporúča sa ako rutinný postup aj v prípadoch, kedy sa nedokázali nepravidelné protilátky. Môže sa od neho upustiť, ak sa urobia iné opatrenia zaisťujúce bezpečnosť takéhoto postupu ( t.j. “ Type and Screen“, viď. ďalej). Súčasťou vyšetrenia kompatibility má byť dostatočne spoľahlivá a validovaná metóda na zaistenie detekcie nepravidelných antierytrocytových protilátok, akou je nepriamy antiglobulínový test.

Postup typovania a skríningu pokiaľ sa používa ako náhrada vyšetrenia kompatibility, musí obsahovať:

1. spoľahlivý a validovaný kontrolný postup pri vydávaní prípravku - pokiaľ možno kontrolovaný počítačový systém

2. použitie skríningových erytrocytov so všetkými antigénmi (uprednostniť homozygotné), ktoré zodpovedajú prevažnej väčšine klinicky významných protilátok

3. dostatočne citlivú techniku na detekciu antierytrocytových protilátok

4. laboratórne záznamy o uskutočnených vyšetreniach a všetkých použitých prípravkoch, vrátane identifikácie pacienta.

Vzorka séra použitého pri vyšetrovaní kompatibility sa má skladovať v zmrazenom stave tak dlho, ako je určené národnými predpismi.


 
  Prihlásenie
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte konto? Môžete si ho vytvoriť. Registrovaný užívateľ má niektoré výhody, napr. manažér tém, nastavenie komentárov a posielanie komentárov s vlastným menom.

  Príbuzné odkazy
· Viac o Transfuziológia
· Iné články od: ornst


Najčítanejšie články Transfuziológia:
Odber krvi


  Hodnotenie článku
Priemerné skóre: 4
hlasov: 9


Obetujte prosím chvíľku hodnoteniu tohto článku:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý


  Možnosti

 Stránka vhodná na tlač Stránka vhodná na tlač


Komentáre k tomuto článku nie sú dostupné.
fuss

hematology | car tuning | Identifikační náramky | Identifikačné Náramky


© 2005 created by maxiweb.sk

Generovanie stránky 0.36 sekund