Lekár, ktorý uskutočňuje transfúziu, je zodpovedný za kontrolu toto?nosti a ďal?ie bezpečnostné opatrenia. V záujme overenia toto?nosti má po?iadať pacienta, aby povedal svoje meno a dátum narodenia. V prípade potreby sa tieto údaje prečítajú alebo sa identifikačné údaje zistia na páske na zápästí pacienta, ktorou bol pacient označený podľa dobre ?pecifikovaných pravidiel.

Overenie, ?e sa pri transfúzii postupuje podľa odporúčania výrobcu sa má uskutočniť pred pripojením krvného vaku. Odporúča sa nepou?ívať transfúznu súpravu dlh?ie ako 6 hodín. Verifikácia, ?e nedo?lo k viditeľnému po?kodeniu krvného komponentu má byť vykonaná so ?pecifickým dôrazom, podľa zmeny farby.

Overenie kompatibility medzi pacientom a krvným prípravkom sa má robiť následovne:

1. porovnaním identifikačných údajov získaných od chorého s údajmi na laboratórnom potvrdení skú?ky kompatibility ( ak je dostupné)

2. kontrolou kompatibility krvnej skupiny pacienta so skupinou vyznačenou na ?títku jednotky krvného prípravku

3. kontrolou, či neuplynula doba exspirácie krvného prípravku

4. overením a zaznamenaním identity pacienta

Identifikačné číslo a druh podaných jednotiek krvných prípravkov majú byť zapísané do dokumentácie pacienta tak, aby bolo mo?né v prípade potreby vysledovať darcu.

2. Klinické sledovanie

Počas transfúzie krvných prípravkov je povinné dôsledné sledovanie pacienta. To sa týka v prvom rade prvých 15 minút podávania transfúzie, kedy je väč?ia pravdepodobnosť objavenia sa záva?nej transfúznej reakcie a tie? počas transfúzie prípravku pripraveného v otvorenom systéme.

Krvné prípravky sa majú podať v priebehu odporúčanej doby, aby sa zabránilo ohrozeniu ich klinickej účinnosti a bezpečnosti.

3. Ohrievanie krvi

Rýchla transfúzia chladnej krvi mô?e byť nebezpečná. Akékoľvek pou?ívané ohrievacie zariadenie je potrebné kontrolovať a monitorovať, aby sa zaistila správna teplota krvi.

4. Pridávanie liečiv alebo infúznych roztokov do krvných prípravkov

Vzhľadom na riziko po?kodenia základných zlo?iek krvi nesmú sa do krvných prípravkov pridávať ?iadne liečivá ani infúzne roztoky.

5. Zaobchádzanie so zmrazenými prípravkami

So zmrazenými prípravkami je potrebné zaobchádzať nanajvý? obozretne, nakoľko vaky mô?u byť krehké a mô?u pri nízkej teplote ľahko praskať.

Po rozmrazení zmrazenej plazmy sa má skontrolovať obsah vaku, aby sa zistilo, ?e sa v?etok kryoprecipitát rozpustil a ?e vak nie je po?kodený. Vaky z ktorých uniká obsah, sa vyraďujú. Rozmrazené prípravky sa majú podať čím skôr a nesmú sa opäť zmraziť.

6. Riziko vzduchovej embólie

Počas transfúzie mô?e dôjsť k vzduchovej embólii, pokiaľ nie je pracovník dostatočne zručný a nevykonáva starostlivo transfúziu .

7. Komplikácie pri transfúzii

Medzi transfúzne komplikácie patria ne?iadúce reakcie a zlyhanie očakávaného liečebného účinku.

Nakoľko ka?dá transfúzia krvného prípravku je samostatný biologický proces, o?etrujúci lekár je zodpovedný za dôsledné dokumentovanie a oznámenie akejkoľvek zistenej reakcie ( viď ,,ne?iadúce účinky" v jednotlivých kapitolách o krvných prípravkoch).

Taktie? je dôle?ité stanoviť účinnosť transfúzie ?pecifických krvných prípravkov zaznamenaním vhodných pred- a potransfúznych parametrov.

Komplikácie sa mô?u objaviť buď v priamom vzťahu k transfúzii alebo s oneskorením hodín a? dní. V?etky vá?ne komplikácie je potrebné vy?etriť, mierne reakcie a? podľa posúdenia príslu?ného lekára.

Keď sa po transfúzii erytrocytových prípravkov objaví vá?na komplikácia a chorý má tria?ku, horúčku, ťa?kosti s dýchaním, ?ok, hypotenziu, bolesti v chrbte, ktoré nemô?u byť vo vzťahu k jeho základnému ochoreniu, má sa vy?etriť nasledovné:

1. skontrolovať identifikáciu pacienta a krvného produktu

2. skontrolovať, či krvné skupiny systémov ABO a Rh na ?títku krvného vaku sú kompatibilné s potvrdením o krvnej skupine chorého. Ak sú prítomné nepravidelné protilátky iné ako v systémoch ABO a Rh, skontroluje sa, či bola pou?itá kompatibilná typovaná krv

3. krvná vzorka odobratá pred transfúziou (mô?e byť dostupná v laboratóriu, ktoré urobilo skú?ku kompatibility), vzorka krvi odobratej po transfúzii, krvný vak s ponechanou transfúznou súpravou a vzorka krvi darcu pripojená ku krvnému prípravku, sa majú odoslať na vy?etrenie. Odporúča sa, aby toto vy?etrenie zahrňovalo priamy náter na sklíčko a bakteriologické vy?etrenie zvy?ku krvného prípravku, izosérologické vy?etrenie krvnej inkompatibility a kontrolu krvného prípravku, či nie je po?kodený.

V prípade opakovaných horúčkových nehemolytických transfúznych reakcií sa pre nasledujúce transfúzie odporúča pou?itie krvi chudobnej na leukocyty. Pri prevencii nehemolytických horúčkových reakcií spojených s podávaním trombocytov, sa majú pou?ívať nesteroidné protizápalové liečivá.

Objaviť sa mô?u i oneskorené reakcie. Patrí medzi ne aloimunizácia a prenos chorôb.

Zariadenie transfúznej slu?by a lekár majú spolupracovať, aby uľahčili vy?etrovanie mo?ných transfúziou prenesených infekcií a aby zaistili sledovanie zdravotného stavu príjemcu v prípade, ?e sa u darcu zistí sérokonverzia. Je tie? potrebné chorého sledovať a v prípade aloimunizácie mu podať primeranú informáciu.

8. Nemocničné transfúzne komisie

Členmi nemocničnej transfúznej komisie majú byť zástupcovia zariadení transfúznej slu?by a hlavných klinických pracovísk, na ktorých sa podávajú transfúzie. Odporúča sa, aby v komisii boli zastúpení lekári, sestry a administratívny personál.

Medzi hlavné úlohy nemocničnej transfúznej komisie patrí:

·definovať transfúznu politiku prispôsobenú miestnym klinickým činnostiam

·viesť pravidelné hodnotenie transfúznych postupov

·analyzovať akékoľvek ne?iadúce príhody spôsobené transfúziou

·pokiaľ je potrebné, prijímať nápravné opatrenia.

Podobne, systém auditov klinického pou?itia krvných komponentov napomô?e zlep?iť efektívnosť transfúznej praxe.

1. Identifikácia chorého pri odbere vzorky krvi

Vzorky pre určovanie krvných skupín a vy?etrenie kompatibility musia mať jednoznačnú identifikáciu. Odporúča sa dodr?iavať ďalej uvedené pravidlá.
Skúmavka musí byť označená v čase odberu vzorky. Minimálnou po?iadavkou je priezvisko, meno a dátum narodenia. Obvykle by sa toto označenie malo doplniť novou jedinečnou zdravotníckou identifikáciu. U novorodencov sa navy?e uvádza pohlavie a identifikačné číslo pripevnené na zápästie. U chorých s neznámou identitou sa má pou?iť jedinečná séria čísiel - identifikačné číslo podľa ?pecifických pravidiel pripevnené na zápästie.
V bezprostrednej nadväznosti na odber vzoriek sa musí vykonať kontrola označenia skúmavky, a to dotazom chorého na priezvisko, meno a dátum narodenia alebo ich prečítaním (alebo prečítaním iných údajov) na páske spoľahlivo pripevnenej k telu pacienta. Táto kontrola identity chorého sa má robiť aj v prípade, ?e pracovník pozná chorého. Pracovník potvrdí na ?iadanke podpisom, ?e túto kontrolu vykonal.
Vzorka krvi, ktorá je nedostatočne označená sa nesmie pou?iť na vy?etrenie krvnej skupiny a/alebo vy?etrenie kompatibility.

2. Imunohematologické vy?etrenia

Tieto vy?etrenia obsahujú vy?etrenie krvnej skupiny, skríning protilátok a skú?ku kompatibility pred transfúziou prípravku s obsahom erytrocytov.

.1. Určenie krvnej skupiny

Určenie krvnej skupiny ABO a Rh (D), prípadne ďal?ích potrebných antigénov sa uskutoční pred transfúziou.. Výnimkou sú urgentné situácie, keď oneskorenie mô?e ohroziť ?ivot. Vy?etrenie krvnej skupiny sa robí súčasne so skú?kou kompatibility a transfúziou krvných prípravkov. Ďalej sa odporúča robiť skríning nepravidelných protilátok súčasne s vy?etrením krvnej skupiny chorého.
?tandardným postupom sa má vykonať vy?etrenie pred očakávanou transfúziou, napr. pri chirurgických výkonoch.
Laboratórium musí mať spoľahlivý a validovaný postup pre určovanie krvných skupín, ktorý obsahuje dvojitú kontrolu údajov pri vydávaní výsledkov krvnej skupiny a ďal?ích izosérologických vy?etrení, ktoré sa dokumentujú v klinických záznamoch chorého.

2. Vy?etrenie kompatibility

Kompatibilita medzi darcom a príjemcom musí byť zaistená pri transfúzii prípravkov, v ktorých je voľným okom viditeľný obsah erytrocytov.
V ideálnom prípade sa má vy?etrenie kompatibility pri opakovom vy?etrení robiť z novej vzorky, inej, ako je vzorka pou?itá pre pôvodné vy?etrenie krvnej skupiny, ale v ka?dom prípade sa nemá robiť vy?etrenie zo vzorky odobratej viac ako 4 dni pred plánovanou transfúziou u pacientov, ktorí neboli transfundovaní alebo ?ien, ktoré neboli gravidné posledné 3 mesiace.
Základom kompatibility je správne určenie skupiny ABO a Rh(D) u darcu a príjemcu. Pokiaľ sú v krvnom obehu chorého prítomné nepravidelné protilátky, mô?u sa pre transfúziu pou?iť iba erytrocyty, ktoré nemajú zodpovedajúce antigény.

Vy?etrenie kompatibility medzi erytrocytmi darcu a sérom príjemcu sa robí vo v?etkých prípadoch výskytu nepravidelných antierytrocytových protilátok. Odporúča sa ako rutinný postup aj v prípadoch, kedy sa nedokázali nepravidelné protilátky. Mô?e sa od neho upustiť, ak sa urobia iné opatrenia zaisťujúce bezpečnosť takéhoto postupu ( t.j. " Type and Screen", viď. ďalej). Súčasťou vy?etrenia kompatibility má byť dostatočne spoľahlivá a validovaná metóda na zaistenie detekcie nepravidelných antierytrocytových protilátok, akou je nepriamy antiglobulínový test.

Postup typovania a skríningu pokiaľ sa pou?íva ako náhrada vy?etrenia kompatibility, musí obsahovať:

1. spoľahlivý a validovaný kontrolný postup pri vydávaní prípravku - pokiaľ mo?no kontrolovaný počítačový systém

2. pou?itie skríningových erytrocytov so v?etkými antigénmi (uprednostniť homozygotné), ktoré zodpovedajú preva?nej väč?ine klinicky významných protilátok

3. dostatočne citlivú techniku na detekciu antierytrocytových protilátok

4. laboratórne záznamy o uskutočnených vy?etreniach a v?etkých pou?itých prípravkoch, vrátane identifikácie pacienta.

Vzorka séra pou?itého pri vy?etrovaní kompatibility sa má skladovať v zmrazenom stave tak dlho, ako je určené národnými predpismi.