Analýza venóznej krvi v hemostazeologických laboratóriach

PREDANALYTICKÉ DOPORUČENIA SKUPINY GEHT

(,,Groupe ďEtude sur ľHemostase et la Trombose")

Autori: Benoit POLACK, Jean-Fracois SCHVED, Bernard BONEU, Haemostasis 2001;31:61-68

Kľúčové slová: odber krvi, koagulácia, laboratórium, hemostáza, preanalytické testovanie

ÚVOD

Vy?etrovanie parametrov hemostázy v klinických laboratóriách zaznamenalo v poslednej deká­de významný pokrok najmä vďaka pou?ívaniu kvalitných prístrojov a reagencií. Aby sa preniesol tento pokrok aj na kvalitu starostlivosti o pacienta a na zvý?enie reprodukovateľnosti v rámci laboratória a medzi laboratóriami, je potrebné zabezpečiť a dodr?ať prísnej?ie po?iadavky na spracovanie vzoriek, počínajúc ich odberom a? po validáciu výsledkov. Konečný ú?itok aj z toho najkvalitnej?ieho klinického testu závisí významne od kvality analyzovanej vzorky. Faktory ako: kvalita odberu krvi, jej transport do laboratória, príprava vzorky a jej skladovanie určujú konečnú kvalitu výsledkov.

Na minimalizáciu týchto významných zdrojov odchyliek je nevyhnutné zavies? do tohto procesu zásady správnej laboratórnej praxe.

Tak Národný výbor pre laboratórne klinické ?tandardy (NCCLS - National Commitee for Clinical Laboratory Standards), ako aj Európska spoločnos? pre trombózu (ECAT - European Concerted Action on Thrombosis) stanovila a/alebo sprísnila tieto zásady [1-5]. Naviac, aspoň vo Francúzsku, je za celú pred-analytickú fázu, vrátane odberu krvi - aj keď je uskutočnený tre?ou osobou - zodpovedný klinický patológ (teda laboratórium, pozn. prekl.), [6]. V tejto ?túdii sú zosumarizované a zaktualizované kritéria doporučené skupinou GEHT.

MATERIÁL NA ODBER VENOZNEJ KRVI: SKÚMAVKY A ZÁTKY

Materiály pou?ívané na výrobu odberových skúmaviek sú tak rozdielne ako ich vplyv na koagulačné testy. ECAT doporučuje pou?ívanie vákuovaných odberových skúmaviek od roku 1987 [4]. Skúmavky musia byť sterilné, čo musí garantovať ich výrobca. Vákuovaný objem by mal predstavovať najmenej 80% celkového objemu skúmavky, aby sa zabránilo aktivácii trombocytov, spôsobenej poklesom pH, ktorý mo?no pozorovať u čiastočne vákuovaných skúmaviek [8].

Materiál a celková charakteristika

Materiál by nemal aktivovať koagulačné faktory a ani by ich nemal adsorbovať [9]. Vnútorná stena sklenných skúmaviek musí byť posilikonovaná a nadbytočný silikón musí byť odstránený, lebo niektoré silikóny (napr.: Silwet", Copolymer L-720), ako bolo preukázané, aktivujú trombocyty.

Hoci posilikonované sklo zostáva ?tandartným materiálom, mo?no pou?ívať aj plastové skúmav­ky, no treba pamätať na to, ?e plasty sú rôznorodé materiály s rôznymi vlastnosťami, boli popísané napr.: predl?ovanie časov zrá?ania [10-12], adsorpcia heparínu, interferencia v prípade stanovenia fibrinogénu, ovplyvňovanie citlivosti tromboplastínu [13] alebo kalibrácie [14] a aktivácia kontaktnej fázy koagulácie [15-17],.

Plastové skúmavky mô?u vy?adovať striktné podmienky na skladovanie. Naviac odsatie vzduchu v nich je obyčajne neúplné, tak?e ich technické parametre by mali byť deklarované jednoznačne. Zátky skúmaviek by mali byť z bezpečnostných dôvodov skon?truované tak, aby sa zní?ilo riziko tvorby aerosólov, ako aj postriekanie krvou pri otváraní skúmavky. Naviac, zátka samotná by nemala obsahovať ?iadne látky, ktoré by mohli interferovať s protizrá?anlivým činidlom, s faktormi zrá?ania a s liekmi ako heparín. Označovanie skúmaviek by malo byť v súlade s medzinárodnými ?tandardami (normami), napr.: na ka?dej skúmavke by malo by? jasne uvedené číslo ?ar?e, dátum expirácie pri optimálnom skladovaní (teplota okolo +20°C, skladovanie v tme), nasávaný objem, objem a zlo?enie aditív.

Dátum expirácie by mal udáva? posledný deň pou?iteľnosti. Osoba, uskutočňujúca odber, musí v?dy skontrolova? tieto údaje pred pou?itím skúmavky.

Vplyv veľkosti odberovej skúmavky

Veľkos? odberovej skúmavky musí byť prispôsobená objemu odoberanej vzorky a nie pohodl­nosti pou?itia. Porovnanie výsledkov zo vzoriek krvi odobratých do rovnakých skúmaviek, av?ak čiastočne naplnených (napr.: zní?ený objem antikoagulantu a nedostatočné vákuovanie skúmavky) ukázalo významné rozdiely v časoch zrá?ania, najmä u APTT [8, 18] a počtu trombocytov. Variácie pomeru objemu krvi ku ploche povrchu neboli skúmané. Tento parameter má ale určite vplyv na tok krvi v skúmavke a na aktiváciu trombocytov, ktorá mô?e by? e?te zvý?ená odstreďovaním Ovplyvňuje tie? pH vzorky v dôsledku výmeny plynov.

PROTIZRÁ?ANLIVÉ ČINIDLÁ

Typ, objem, koncentrácia divalentných katiónov, pH protizrá?anlivého činidla, pomer objemu činidla a krvi, ako aj hematokrit, to sú v?etko predanalytické parametre, ovplyvňujúce výsledky koagulačných testov.

Typ a koncentrácia protizrá?anlivého činidla

Doporučovaným antikoagulantom je trisódium citrát. Tento mô?e byt zmie?avaný v prípade potreby s inými aditívami.

Doporučovaná koncentrácia je v rozsahu 0,105 a? 0,109 M (obyčajne 3,2%). Citrát 0,129 M (3,8%), ktorý je stále dostupný, by sa nemal pou?íva?, lebo takáto koncentrácia ovplyvňuje index vnútornej citlivosti niektorých tromboplastínov [19]. Naviac si treba uvedomi?, ?e kalibrácia referenčného tromboplastínu sa vykonáva s plazmami, získanými z krvi odobratými do 0,109 M citrátu [20]. Koncentrácia citrátu má malý, alebo ?iadny vplyv na výsledky koagulačných testov normálnych jedincov. Na druhej strane vysoká koncentrácia citrátu predl?uje čas koagulácie pacientov liečených antikoagulantami (heparín alebo anti - vitamín K) a to podľa typu reagencie (21).

Pomer antikoagulant/krv

Doporučovaný je pomer 1 objemová jednotka antikoagulantu na 9 objemových jednotiek krvi. Teda v prípade, ?e sa odoberie menej krvi, je konečná koncentrácia citrátu zvý?ená. Najcitlivej?ím parametrom na konečnú koncentáciu citrátu je APTT. Tento sa predl?uje v prie­mere o 3% pri 10%nom nedoplnení krvou a o 10% pri 20%nom nedoplnení. Hodnoty PT sa predl?ujú v priemere o 5% pri 20%nom nedoplnení a o 15% pri 30%nom nedoplnení skúmavky [22,23].

Preplňovanie skúmaviek znamená, ?e nie je dodr?ovaná ?pecifikácia ich výrobcu. Toto mô?e nasta? napr. vtedy, ak sa skúmavka naplní buď po jej otvorení alebo so striekačkou, ktorá bola predtým pou?itá na odober.

pH- efekt

Citrát musí by? pufrovaný kyselinou citrónovou na pH 5,1 a? 5,3 [4], aby sa udr?alo pH vzorky plazmy v rozmedzí 7,3 a? 7,45. Ak je pH plazmy mimo tohto rozsahu, je mo?né falo?né predĺ?enie abnormálnych hodnôt PT. V nepufrovaných citrátoch sa pH plazmy ľahko dostane mimo tento udaný rozsah, lebo pH trisódium citrátu je mierne alkalické a preto, lebo plazma stratila svoju pufrovaciu kapacitu v dôsledku odstránenia erytrocytov odstredením.

Hematokritovy efekt

Hematokrit ovplyvňuje priamo pomer objemu plazmy voči antikoagulantu. Ka?dá koncentrácia plazmatických proteínov (napr. fibrinogénu) je ovplyvnená týmto dilučným efektom. V prípade vzoriek s hematokritom nad 55% alebo pod 30% sa preto doporučuje modifikova? objem antikoagulantu. Na výpočet mo?no pou?i? abakusy

alebo výpočet urobi? pomocou McGannovej rovnice [24]:

objem antikoagulantu (ml) = 0,00185 x konečný objem (ml) x [100 - hematokrit ( % )],

alebo podľa doporučenia NCCLS rovnicu podľa Ingrama [4]:

objem antikoagulantu (ml) = objem krvi (ml) x [100 - hematokrit (%)]:[595 - hematokrit (% )]

Hematokrit ovplyvňuje PT a APTT cez koncentráciu Ca²⁺ v testovanom médiu po rekalcifikácii. V dennej praxi pou?ívanie vákuovaných odberových skúmaviek neumo?ňuje zmenu objemu antikoagulantu vzhľadom na hodnotu hematokritu.

Aditíva

Citrát a antitrombocytárna zmes

Citrát - teofylín - adenín - dipyridamolový pufer (CTAD) je zlo?ený z trisódium citrátu/kyseliny citrónovej (0,105 M), teofylínu (15 mM), adenozínu (3,7 mM) a dipyramidolu (0,198 M) s pH v rozmedzí 5,32 a? 5,38. Táto zmes je dobré vhodná na monitorovanie heparínovej terapie buď s APTT alebo stanovovaním anti-Xa [25, 26], lebo zni?uje výrazne heparínovú neutralizáciu do?tičkových faktorom IV. Nedávno bolo doporučené pou?ívanie CTAD aj pre analýzu trombocytov na prietokových cytometroch [27-30]. Na druhej strane jeho pou?itie zakázané pre v?etky testy funkčnosti trombocytov, nakoľko inhibuje ich funkciu Naviac tento antikoagulant je veľmi citlivý na svetlo. Skúmavky musia by? preto skladované v ich originálnom balení v tme a? do pou?itia [31].

Citrát a inhibítor fibrinolýzy

Táto kategória aditív mô?e by? zaujímavá v prípade monitorovania fibrinolytickej terapie, lebo v neprítomnosti inhibítora fibrinolýzy plazmĺn obsiahnutý v krvi bude pokračova? v proteolýze fibrinogénu v odberovej skúmavke. Preto bude hodnota fibrinogénu ni??ia a to v závislosti na dĺ?ke časového intervalu medzi odberom a analýzou vzorky. Čím dlh?í bude tento interval, tým ni??ia bude hodnota fibrinogénu. Pridanie aprotonínu umo?ňuje lep?ie vyhodnotenie fibrinogénu, no ovplyvňuje výsledok APTT. Vzhľadom k tomu, ?e aprotonín je bielkovina, neskladuje sa dobre v kvapalnom stave. Preto nutnos? prípravy podľa lekárskeho predpisu obmedzuje pou?itie citrátových skúmaviek, obsahujúcich inhibítor fibrinolýzy.

Medicínske pomôcky na venózny odber Ihla

Odberová ihla musí odpoveda? priemeru ?ily. Ihla s väč?ím priemerom ako 1mm, mô?e by? pre ?ilu traumatická v tom zmysle, ?e mô?e dôjs? k uvolneniu vaskulárnych fragmentov, ktoré mô?u v skúmavke ovplyvňova? parametre hemostázy. [3, 22]. Ihly s priemerom pod 0,7 mm predl?ujú odber krvi a gradient tlaku v ihle mô?e spôsobi? hemolýzu a aktiváciu trombocytov.

Be?ne sa pou?ívajú odberové súpravy (,,motýlik"), najmä v prípade pacientov s ?a?ko dostupný­mi ?ilami. Pozostávajú z ihly malého priemeru s krídielkom, predĺ?ené plastovou hadičkou. Tento systém obmedzuje prietok krvi a teda zvy?uje riziko aktivácie trombocytov. Naviac, mŕtvy objem, ktorý by mohol by? 500 a? 700 ul ovplyvňuje pomer

antikoagulant/krv a to najmä vtedy, keď sa odoberá malé mno?stvo krvi (napr. < 500 ul pre odberové skúmavky s objemom 4,5 ml).

Tabuľka 1: V?eobecné doporučenia pre hemostatické testy

Katéter

Hoci sa to nedoporučuje, je niekedy nevyhnutné odobra? krv cez katéter. Publikované ?túdie sa zhodujú v tom, ?e je dobrá zhoda medzi výsledkami PT a FIBRINOGEN, stanovovanými tak z krvi odobranej cez katéter, ako aj priamo z vény [33, 34]. Naopak výsledky APTT a TT sú pri týchto odli?ných spôsoboch odberu krvi rozdielne [35], najmä kvôli prítomnosti heparínu v katétri. Preto sa doporučuje opláchnutie katétra a boli tie? navrhnuté ďal?ie techniky: vylúčenie prvých 5 ml krvi [36, 37], alebo objem katétra plus 2 ml [25, 37], alebo nepou?i? odobratú krv v objeme rovnajúcemu sa pä?násobku mŕtveho objemu [38]. Pre niektorých autorov v?ak nestačí ani to [33] a na?li sa takí, ktorí navrhli nepou?i? a? prvých 10 alebo 20 ml krvi [3, 39],

ODBER VENÓZNEJ KRVI

Prvým krokom je identifikácia pacienta a označenie odberovej skúmavky. Okrem toho na ?iadanku by sa mali uvies? klinické a terapeutické údaje, ako aj základné informácie o pacien­tovi.

Poloha

Je dobré známe, ?e poloha tela má vplyv na koncentráciu zlo?iek krvi [40]. Napr. zmena polohy z ľahu do vzpriamenej polohy zni?uje objem plazmy o asi 12% [41]. Preto sa dáva prednos? odoberú krvi v polohe le?mo. Pred odberom krvi na fibrinolytické testy sa doporučuje kľud a? 30 minút.

Voľba cievy

Preferujú sa veľké cievy napr. v oblasti lak?a. Cievy malého priemeru sa mô?u zborti?, čo mô?e zapríčini? zrazenie a/alebo nedoplnenie odberovej skúmavky. Dôle?itá je tie? voľba ramena. Krv by mala by? odoberaná prednostne z ramena, do ktorého nie je privádzaná infúzia alebo do ktorého nieje zavedená arteriovenózna fistula u hemodializovaných pacientov. Kontaminácia laboratórnych vzoriek infúznymi roztokmi (najmä tými, ktoré obsahujú heparín) je najčastej?ou predanalytickou chybou v nemocniciach [41].

Turniket

Jediným významom pou?itia turniketu je napomôc? nájdeniu cievy. Ak jeho aplikácia trvá dlh?ie ako 1 minútu, hladina faktoru VIII, VWFa a t-P A sa zvý?i a aktivuje sa fibrinolýza. Naviac, dochádza k časovo závislej hemokoncentrácii, ktorá obsahuje svoje plató po 5 - 6 minútach, čím sa zvy?uje hladina krvných proteínov [41]. Preto sa nesmie turniket príli? s?ahova? a mal by sa aplikova? krat?ie ako 1 minútu. Akonáhle začne krv vyteka? do odberovej skúmavky treba turniket odstráni?.

Metodika odberu

Zmeny v priebehu dňa a strava mô?u tie? ovplyvňova? určité parametre. Odbery by sa mali preto robi? medzi 7. a 9. hodinou ráno, 12 hodín po poslednom jedle. Pacient by nemal by? vystresovaný a pri odbere by mal by? v le?iacej polohe [41], okrem prípadu, keď sa monitoruje časovo závislý efekt liekov (napr. heparín).

Prepichnutie vény by malo by? atraumatické v maximálnej miere. Nedávno bola zvýraznená skutočnos?, ?e odbery by mali vykonáva? dobre vycvičení a kvalifikovaní pracovníci. Protrombínové fragmenty 1+2 v plazme, získanej odberom krvi neskúsenou osobou, sa zvý?ili v porovnaní s odpovedajúcou referenčnou vzorkou v priemere o 21%. V prípade trombín -antitrombínového komplexu bol nárast 277% [43].

Voľba vzorky pri odbere

Postup pri voľbe vzorky po odbere je stále predmetom sporov. NCCLS doporučuje buď odstránenie prvých 5 ml krvi alebo jej pou?itie na iné vy?etrenia ako na hemostatické [5].

Naozaj prvý mililiter krvi mô?e by? kontaminovaný tkaninovým faktorom. McPhedran a kol. [44]. Ukázali, ?e APTT je citlivej?í ako PT. Nedávno Yawn a kol. [45]. Navrhli, ?e PT by sa mohlo analyzova? z prvej skúmavky, pričom je napokon rozhodujúca kvalifikácia operátora, ako navrhuje Gottfried a Adachi [46]. Av?ak charakteristika prvej skúmavky má veľký význam a na vy?etrovanie hemostatických parametrov by sa nemali v ?iadnom prípade pou?i? skúmavky, obsahujúce nejaký aktivátor alebo iný antikoagulant ako napr. heparín alebo EDTA. V praxi mô?e by? prvá skúmavka pou?itá na hemostatické stanovenia, ak sa krv odoberie za striktných podmienok: pou?ijú sa 4,5 ml skúmavky a odber vykoná dobre ?kolený pracovník.

Za ka?dých iných podmienok doporučujeme zvoli? sekundárnu vzorku na hemostatické vy?etrenia, av?ak nikdy nie po inom antikoagulante alebo do skúmavky, obsahujúcej nejaký aktivátor. Tieto doporučenia treba zdôrazni?, ak sa krv odoberá cez katéter alebo odberovou súpravou. Skúmavka musí by? naplnená správne. Aby sa krv a protizrá?anlivé činidlo dobre premie?ali, je treba skúmavku dobre premie?a? 5 a? 6 - násobným obrátením skúmavky, av?ak so skúmavkou by sa nikdy nemalo trias?, ako dokumentuje Iversen [43].

Transport vzorky

Pred odoslaním krvnej vzorky do laboratória treba ma? na pamäti, ?e vzorka by mala zosta? pri izbovej teplote, aby sa predi?lo aktivácii faktoru VII chladom a najmä rozbitiu trombocytov pri monitorovaní antikoagulantov. Ak sa posiela do laboratória niekoľko skúmaviek krvi, malo by by? vyznačené, v akom poradí boli jednotlivé vzorky odoberané. Na ?iadanke by malo by? jasne vyznačené, kto urobil odber, aby sa mohli zisti? v?etky nezrovnalosti.

Čas analýzy

Keď?e čas medzi odberom a odstreďovaním vzorky má primárnu dôle?itos?, na ?títku skúmavky by mal by? jasne udaný aj čas odberu krvi. Či je čas medzi odberom a odstredením prijateľný, závisí to od druhu koagulačných testov, ktoré sa majú zo vzorky urobi?. Na vy?etrenie PT je prijateľný interval do 4 hodín V prípade monitorovania heparínovej liečby by nemal by? tento interval dlh?í ako 1 hodina, kvôli premenlivej neutralizácii heparínu do?tičkovým faktorom IV, ak bola krv odobratá do citrátu a 4 hodiny, ak bol odber do skúmavky, obsahujúcej CTAD.

Podmienky transportu

Narábanie so skúmavkami musí by? jemné. Ak vzorky nie sú chránené, napr. v pneumatickom systéme, mô?e dôjs? k denaturácií bielkovín v dôsledku penenia krvi, pričom mô?e tie? dôjs? k aktivácii trombocytov.

ZÁVEREČNÉ POZNÁMKY

Odber krvi je prvým krokom v rámci rutinných i ?peciálnych hemostatických vy?etrení. Kvalita výsledkov mô?e by? týmto krokom ovplyvnená zásadným spôsobom. Jednoduchými opatreniami, ?peciálnym ?kolením osôb, vykonávajúcich odbery a vhodnou voľbou odberových skúmaviek a odberových pomôcok mo?no výrazne napomôc? tomu, aby výsledky testov boli kvalitné.

6

POĎAKOVANIE

Tento článok bol uverejnený pôvodne vo februári 1998 v ?peciálnom vydaní ,,Sang. Thrombose et Vaisseux". Chceli by sme preto poďakova?: P. Aguilar -Martinez, M.C. Alessi, C. Barro, B. Bouttiere, C. Biron, C. Droullé, M. Giansili, N. Hezard, M.F. Hurtand-Roux, I. Juhan-Vague, L. Maisoneuve, p. Nguyen, P. Nurden, G. Potron a N. Schlegel za ich spoluprácu.

LITERATÚRA

1) National Commitee for Clinical Laboratory Standards: Procedures for the Collection of Diagnostic Blood Specimens by Venipuncture, ed. 3, Approved Standards NCCLS Documents. H3-A3. Villanova, NCCLS, 1991.

2) National Commitee for Clinical Laboratory Standards: Collection, Transport and Processing of Blood Specimens for Coagulation Testing and Performance of Coagulation, ed. 2, Approved Guideline, NCCCLS Document H21-A2. Villanova, NCCLS, 1991.

3) National Commitee for Clinical Laboratory Standards: Procedures for the Collection of Diagnostic Blood Specimens by Venipuncture, ed. 4, Approved Standards NCCLS Documents. H3-A3. Villanova, NCCLS, 1999.

4) Walker ID: Blood collection and sample preparation: Pre-analytical variations; in Jespersen J, Bertina RM, Haverkate F (eds): Laboratory Techniques in Thrombosis: A Manuál, 2nd revised edition of ECAT assay procedures. Dordrecht, Kluwer, 1992, pp 13-20.

5) Thompson JM: Blood collection and preparation: Preanalytical variation; in Jespersen J, Bertina RM, Haverkate F (eds): ECAT Assay Procedures, Dordrecht, Kluwer, 1992, pp 13-20.

6) Arrété du 26 novembre 1999 relatif á la bonne exécution des analyse de biológie medicale. J Off Rép Fr, 11 december 1999, pp 18441-18452

7) Les variables préanalytiques en hémostase: recommamdations du groupe d'études sur ľhémostase et la thrombose (GEHT). Sang Thromb Vaisseaux 1998; 10:1-40.

8) Ray MJ: An artefact related to the ratio of sample volume to the blood collection vial size which effects the APTTs of specimens taken to monitor heparín therapy: Thromb Haemost 1991; 66:387-388.

9) Polack B, Barro C, Pernod G, Bourgeat P, Vigier JP: Impact of the blood collection tube on the activation of coagulation. Thromb Haemost 1997; 77:217-218.

10) lO.D'Angelo G, Villa C: Measurement of prothombin time in patients on oral anticoagulant therapy: Effects of 2 different evacuated tubes. Haematologica 1999; 84:656-672.

11) Biron-Andréani C, Malol C, Ségureret F, Schved J-F: Plastic versus siliconized glass tubes: Evaluation in curren: laboratory practise. Thromb Haemost 2000; 83:801.

12) Van Den Besselaar AMPH: Different sensitivities of variuos thromboplastins to two blood collection systems for monitoring oral anticoagulant therapy. Thomb Haemostat 1999;82:153-154.

13) Van den Besselaar AMHP, Chantarangkul V, Tripodi A: A comparison of two sodium citrate concentration in two evacuated blood collection systems for prothrombin time and ISI determination. Thromb Haemost 2000;84:664-667.

14) Van den Besselaar AMPH: Effect of evacuated blood collection tube on thromboplastins calibratio. Thromb Haemos 1998;79:1062-1063.

15) Sundaram S, Irvine L, Courtney JM, Taggart DP, Wheatley DJ, Lowe GDO: Paterns of blood response during cardiopulmonary bypass. Int J ArtifOrgans 1992; 15:243-248.

16) Boisclair MD, Lane DA, Philippou H: Mechanisms of thrombin generation during surgery and cardiopulmonary bypass. Blood 1993;82:3350-3357.

17) Burman JF, Chung Hl, Lane DA, Philippou H, Adami A, Lincoln JCR: Role of factor XII in thrombin generation and fibrinolysis during cardiopulmonary bypass. Lancet 1994;344:1192-1193.7

18) Siege! JE, Bernard DW, Swami VK, Sazama K: Monitoring heparin therapy: APTT results from partial-fulldraw tubes. Am J Clin Pathol 1998; 110:184-187.

19) Duncan EM, Casey CR, Duncan BM, Lloyd JV: Effect of concentration of trisodium citrate anticoagulant on calculation of the international normalized ratio and the internal sensitivity index of thromboplastin. Thromb Haemost 1994;72:84-88.

20) Thomson JM, Thomenson JA, Poller L: The calibration of the second primary international reference preparation for thromboplastin (thromboplastin, human, plain, coded BCT/253. Thromb Haemost 1984;52:336-342.

21) Adcock DM, Kressin DC, Marlar RA: Effect of 3,2% vs 3,8% sodium citrate concentration on routine coagulation testing. Am J Clin Pathol 1997;107:105-110.

22) Adcock DM, Kressin DC, Marlar RA: Minimum specimen volume requirements for routine coagulation testing - Dependence on citrate concentration. Am J Clin Pathol 1998;109:595-599.

23) Musgrave KA, Triplett DA: Internal quality insurance in blood coagulation; in Poller L (ed): Recent Advances in Blood Coagulation. Edinburg, Churchill Livingstone, 1985, pp 235-250.

24) Musgrave KA, Triplett DA: Internal quality insurance in Blood Coagulation; in Poller L (ed): Recent Advances in Blood Coagulation. Edinburg, Churchill Livingstone, 1985, pp 235-250. (to iste ako 23)

25) Constant G, Gouault-Heilmann M, Martinoli JL: Heparin inactivation during blood storage: Its prevention by blood collection in citric acid, theophyline , adenosine, dipyridamole C.T.A.D. mixture. Thromb Res 1983;31:365-374.

26) Gouault-Heilmann M, Leroy-Matheron C: Surveillance biologique des patients sous
HBPM Amelioration des conditions preanalytiques par prelevement sur Diatube®-H. GEHT. Geneva, 1994.

27) Freedman J: Preanalitycal requirement for platelet activation tests. Prceedings of the First Symposium on the Impact of the Preanalytical Phase on the Quality of Laboratory Results. Montpellierr, 1996.

28) Neufeld M, Nowak-Gottl U, Junker R: Citrate-theophyline-adenine-dipydamole buffer is preferable to citrate buffer as an anticoagulant for flow cytometric measurement of plateled activation. Clin Chem 1999; 45:2030-2033.

29) Mody M, Lazarus AH, Semple JW, Freedman J: Preanalytic requirements for flow cytometric evaluation of plateled activation: Choice of anticoagulant. Transfus Med 1999; 9:147-154.

30) Ahnadi CE, Lepine M, Lambert G, Chapman ES, Grant AM: Comparison of in-vitro plateled activation in blood collected into sodium citrate vs Diatube-H. AACC. St Luiss, poster 196.

31) Polack B, Barro C, Mossuz P, Pernod G; Inadequate quality of a blood collection tube containing an anticoagulant platelete inhibitor mixture. Thromb Haemostas 1997;77:1035-1036.

32) Thompson JM: Blood collection and preparation: Preanalytical variation; in Jespersen J, Bertina RM, Haverkate F (eds): ECAT Assay Procedures, Dordrecht, Kluwer, 1992, pp 13-20. (to iste ako 5)

33) Haynes SR, Allardyce W, Cowan B, Tansey P: Accuracy of coagulation studies performed on blood samples obtained from arterial cannulae. Br J Anaesth 1992; 69:519-601.

34) Van Genderen PJ, Gomes M, Stibbe J: The reliability of Hickman catheter blood for the assessment of activation markers of coagulation and fibrinolysis in patients with hematological malignancies. Thromb Res 1994;73:247-254.

35) Templin K, Schively M, Riley J: Accuracy of drawing coagulation samples from heparinized arterial lines. Am J Crit Care 1993;2:88-95.

36) Konopad E, Grace M, Johnston R, Noseworthy T, Shustack A: Comparison of PT and a PTT values drawn by venipuncture andarterial line using three discard volumes. Am J Crit Care 1992; 1:94-101.

37) Gregersen RA, Underhill SL, Detter JC, Schmer G, Lax K: Accurate coagulation studies from heparinized radial artery catheters. Heart Lung 1987; 16:686-693.

38) Krueger KE, Carrico CJ, Detter JC, Raysys VA, Underhill SL: The reliability of laboratory data from blood samples collected through pulmonary artery catheters. Arch Phatol Lab Med 1981;105:343-344.

39) Reinhardt AC, Tonneson AS, Bracey A, Goodnough SK: Minimum discard volume from arterial catheters to obtian coagulation studies free heparin effect. Heart Lung 1987;16:699-705.

40) Felding P, Tryding N, Hyltoft Petersen P, Holder M: Effects of posture on concentration of blood constituents in healthy adults: Practical application of blood specimens collection procedure recommended by the Scandinavian Commitee on Reference Values. Scand J Clin Lab Invest 1980;40:615-621.

41) Guder WG, Naraynnan S, Wisser H, Zawta B, Samples from the patient to the laboratory. The Impact of Preanalytical Variables to the Quality of Laboratory Results. DarmstadtGIT Verlag, 1996.

42) Deppase F, Samama MM: Conditions pre-analytiques en hemostase. Spectra Biol 1999;18:27-31.

43) lversen LH: Pre-analytical variations in the measurement of sensitive markers of coagulation and fibrinolysis. The influence of venipuncture and mixing of blood. Haemostasis 1997;27:119-124.

44) McPhedran P, Clyne LP, Ortoli NA, Cagnon PG, Sanders FJ: Prolongation of the activated partial thromboplastin time associated with poor venipuncture technique. Am J ClinPathol 1974;62:20.

45) Yawn BP, Loge C, Dale J: Protrombin time - One tube or two. Am J Clin Pathol 1996;105:794-797.

46) Gottfried El, Adachi MM: Prothrombin time and activated partial thromboplastin time can be performed on the first tube. Am J Clin Pathol 1997; 107:681-683.