Oznámenie hlavného odborníka pre hematológiu

o použití biosimilárnych liekov

Definícia biologického lieku

Biologické lieky (v angl. literatúre biological medical products, biopharmaceuticals) sú definované ako lieky obsahujúce proteíny alebo nukleové kyseliny pripravené pomocou biotechnológie (rekombinantnými alebo hybridnými technikami), t.j. nie priamou extrakciou z prirodzeného biologického zdroja. Biotechnológia predstavuje súbor metód využívajúcich metabolizmus, resp. špecifické vlastnosti živých systémov alebo biologických látok vo výrobnom procese (napr. rekombinantné techniky).

Článok 2

Definícia generického a biosimilárneho lieku

Ako generický je možné označiť liek, ktorý v porovnaní s originálnym liekom obsahuje rovnakú účinnú látku (pomocné látky sa môžu odlišovať), je identický v účinku, dávkovaní a spôsobe aplikácie, používa sa v rovnakých indikáciach, je bioekvivalentný a jeho výrobný proces, čistota a kvalita spĺňa príslušné štandardy. Bioekvivalencia je definovaná ako neprítomnosť signifikantného rozdielu v dostupnosti účinnej látky v mieste jej účinku medzi generickým a originálnym liekom pri podaní rovnakého molárneho množstva účinnej látky za podobných podmienok. V prípade generických liekov s účinnou látkou s malou molekulovou hmotnosťou sú tieto bioekvivalentné s originálnym liekom vtedy, keď sú farmakologicky ekvivalentné. T.j. majú rovnakú účinnú látku (zhoda potvrdená magnetickou rezonanciou alebo hmotnostnou spektroskopiou), dávkovanie a spôsob aplikácie, a ich biologická dostupnosť po podaní rovnakého mólového množstva za podobných podmienok je podobná do tej miery, že ich účinok a bezpečnostný profil je možné považovať za rovnaký.
Pri biologických liekoch sa pre ich generické kópie používa názov biosimilárny liek (angl. biosimilars alebo follow-on biologics).

Článok 3

Špecifiká biosimilárnych liekov v porovnaní s ostatnými generickými liekmi

Biologické lieky sa značne odlišujú od chemických liekov s účinnou látkou s nízkou molekulovou hmotnosťou - ide o makromolekuly nukleových kyselín alebo bielkovinovej povahy (u väčšiny sa molekulová hmotnosť pohybuje v rozmedzí 20.000-150.000 KDa). Majú komplexnú štruktúru (terciálnu a kvartérnu štruktúru proteínov s posttranslačnými modifikáciami, ako je napr. glykozylácia, tvorba disulfidových mostíkov atď.; interakciu viacerých peptidových reťazcov) a komplexný mechanizmus účinku. V prípade látok podstupujúcich posttranslačné modifikácie, akou je napr. glykozylácia, nie sú ich súčasné analytické metódy schopné z fyzikálno-chemického hľadiska úplne charakterizovať. Ich výroba je technologicky a časovo náročná; súčasťou výrobného postupu je použitie bunkových kultúr a pridávanie aditívnych látok, ktoré stabilizujú produkt alebo zabezpečujú výživu bunkových kultúr.

Registrácia biosimilárnych látok

V prípade generických liekov s účinnou látkou s nízkou molekulovou hmotnosťou, ak je preukázaná bioekvivalencia s originálnym liekom, predpokladá sa aj podobný bezpečnostný profil a účinnosť. Štúdie zamerané na bezpečnosť a účinnosť nie sú preto v uvedenej skupine liekov nevyhnutné pre ich registráciu a uvedenie na trh. Je možná vzájomná zámena medzi generickým a originálnym liekom.
V prípade biosimilárnych liekov nie je uvedený postup možný. Rozdiely v terciálnej a kvartérnej štruktúre proteínov (rozdiely v glykozylácii, existencia viacerých izoforiem) môžu ovplyvňovať biologickú aktivitu a účinnosť. Zastúpenie jednotlivých glykozylovaných foriem a izoforiem v jednotlivých biologických liekoch sa môže líšiť a môže byť príčinou rozdielnej biologickej aktivity. K heterogenite prípravku prispieva taktiež prímes zložiek bunkových kultúr, kultivačných médií a aditívnych látok.
Aj v prípade, že sa potvrdí bioekvivalencia 2 biologických liekov (t.j. rovnaké chemické zloženie a rovnaká farmakokinetika), nemusí to nevyhnutne znamenať rovnakú účinnosť a rovnaký profil nežiadúcich účinkov (použitie rozdielnych bunkových kultúr, a z toho vyplývajúci problém imunogenicity; problém reprodukovateľnosti výrobného procesu).
Štúdie zamerané na bezpečnosť a účinnosť sú preto pri biosimilárnych liekoch potrebné pre komplexné posúdenie bezpečnosti a klinickej účinnosti. Európska agentúra pre hodnotenie medicínskych produktov (European Agency for the Evaluation of Medicinal Products (EMEA)) vyžaduje ich realizáciu pre registráciu biosimilárnych liekov a ich uvedenie na trh. Vzájomná zámena medzi biosimilárnym a originálnym biologickým liekom je z uvedených dôvodov problematická.

Zámena biosimilárnych a biologických liekov

Z vyššie uvedených dôvodov sa biosimilárne lieky nedajú považovať za lieky identické s originálnymi biologickými liekmi. Ide o lieky podobné, nie však o identické a presné kópie, ale taktiež nie o originálne lieky. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné voľne zamienať biosimilárny liek s originálnym liekom tak, ako je to možné pri ostatných generických liekoch. Vzhľadom na možný rozdielny účinok a iný profil nežiadúcich účinkov by sa v prípade nastavenia pacienta malo podľa možnosti pokračovať v liečbe tým istým prípravkom, čo by mal rešpektovať tak klinický lekár, ako aj farmaceut vydávajúci liek.
Tieto skutočnosti zohľadňuje vo svojej smernici pre biologické lieky aj EMEA, v ktorej sa uvádza: „Každý biologický liek má byť jasne identifikovateľný a označenie biosimilars neznamená, že lieky sú identické, plne zameniteľné a automaticky substituovateľné... Generický prístup nie je z odborného hľadiska vhodný pre biologické lieky.“

V Martine dňa 1.2.2007